Choď na obsah Choď na menu
 


Čo je Cirkev?

Je Božím obrazom lásky. Pozostáva zo všetkých znovuzrodených, zachránených kresťanov po celom svete. Ježiš Kristus je hlavou Cirkvi, ktorá sa nemá pripodobňovať tomuto svetu (spoločnosti a jej hodnotám). Každý kto sa znovuzrodil a tým sa automaticky stal súčasťou Cirkvi (s veľkým C, ktorá nie je viditeľná a presahuje všetky denominácie a inštitúcie), prijal Ducha Svätého, ktorý ho vedie k poznaniu Božej nemennej pravdy a prežívaniu života v pokoji a Kristovej láske. 

x_dc6d856d.jpg

   Ježiš hovoril o láske a jednote medzi kresťanmi ako o svedectve pre svet:

"Nové prikázanie vám dávam - aby ste sa milovali navzájom, tak ako som vás miloval, aby ste sa aj vy tak milovali navzájom. Po tom poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku medzi sebou"

(Ján 13: 34–35).


 

CIRKEV A JEJ STRUČNÁ HISTÓRIA

Jej vznik popisuje udalosť z časti Skutky Apoštolov 2: 1-13, kedy bol na Letnice zoslaný Duch Svätý, ktorého nám zasľúbil Pán Ježiš po jeho zmŕtvychvstaní a odchode do nebeského kráľovstva aby zasadol po Božej pravici. Táto udalosť sa odohrala v Jeruzaleme. Nasledujúce verše ukazujú čo sa po vyliati Svätého Ducha udialo:

 heaven__s_door_keyhole_by_forestmanfx.jpg

„A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť, a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisícov duší. A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom stretávaní a pri lámaní chleba a na modlitbách. A prišla bázeň na každú dušu, a dialo sa mnoho zázrakov a divov skrze apoštolov. A všetci veriaci boli spolu a mali všetko spoločné. Aj statky a majetky predávali a delili ich všetkým, ako komu bolo treba. A každodenne zotrvávajúc jednomyseľne v chráme a lámuc chlieb po domoch brali pokrm v plesaní a v prostote srdca, chválili Boha a mali milosť u všetkého ľudu. A Pán pridával Cirkvi zachránených každý deň“ (Sk. 2: 41- 47).

 

Ježišovi horliví učeníci po jeho ukrižovaní začali rýchlo šíriť toto evanjelium (radostnú správu) záchrany a spasenia do celého sveta. Prvotná431421_205469182882697_1760615324_n.jpg Cirkev sa značne odlišovala od tej súčasnej. Boli to jednoduchí a úprimne milujúci kresťania, ktorí dennodenne zotrvali na modlitbách a vyučovaní Božieho Slova. Verne študovali Písmo a boli ochotní za svoju vieru položiť aj život. Boli označovaní za sektu a museli znášať prenasledovania, väznice, popravy, upaľovanie na hraniciach a mnohé iné súženia a trápenia. Údajne učili falošné náuky, ktoré ohrozovali celú hierarchickú spoločnosť. Hlásali lásku, jednotu a bratstvo, ale to sa nepáčilo "vladárom" tohto sveta, pretože tí si chceli udržať svoju moc. V 4. storočí za vlády rímskeho cisára Konštantína Veľkého sa stalo kresťanstvo štátnym náboženstvom. Konštantín Veľký bol napoli kresťan a napoli uctievač slnečného kultu ako jeho predchodcovia. Vyhlásil, že je kresťan a požadoval zastavanie zabíjania kresťanov. Tým prestali byť prenasledovaní na určitú dobu, avšak do cirkvi prenikli mnohé pohanské zvyky a tradície. Z Božej Cirkvi sa stala svetská cirkev, ktorá nakoniec sama prešla do pozície prenasledovania a zabíjania kresťanov v ďalších storočiach. (VIAC INFO NÁJDETE O NIEČO NIŽŠIE - BARÁNKOVA NEVESTA A NEVIESTKA) 
 

 

 

ROZLIČNÉ OBRAZY CIRKVI 

 

Božie kráľovstvo

Ide o duchovné kráľovstvo, kráľovstvo pokoja, ktorého Kráľom je Ježiš Kristus. Je dobrým a spravodlivým Pánom, ktorý nikdy neutláča svojich poddaných. 

2012_by_deinha1974-d4kefog.jpg 

„Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude pridané“  (Matúš 6: 33).

 

Stádo

Boží ľud je stádom a Pastierom je sám Ježiš, ktorý sa stará o svoje stádo (vedie a živí ho a chráni pred nebezpečenstvami).


„Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce. Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce. A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce. Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú. Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce. A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier“

(Ján 10: 11-16).

 

Vínny kmeň

Cirkev predstavuje ratolesti, výhonky, ktoré vyrastajú z vínneho kmeňa predstavujúci Ježiša Krista. Tento obraz hovorí o úzkom spoločenstve, ale aj o duchovnej výchovevinna-reva-1182_jpg_290x600_q85.jpg(orezávanie), bez ktorej nemôže vyrásť ovocie.  

„Ja som ten pravý vinič, a môj Otec je vinár. Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezuje, a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby niesol viacej ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril...“ (verše 1-3) (Ján 15: 1-8).

 

Ježišova nevesta 

Cirkev je nevesta a ženíchom je Ježiš Kristus, kde pretrváva vzájomný osobný vzťah a oddanosť. Táto nevesta je pripravovaná Duchom Svätým na ženíchov príchod.

Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova, a jeho nevesta sa prihotovila. A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravedlivosti svätých. A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé slová Božie“

(Zjavenie Jána 19: 7-9).

 

Telo

Kristus je hlava a Boží ľud je telo t. z. údy. Každý veriaci má tam svoje miesto, ktoré mu pripravil Duch Svätý a tam má verne vykonávať svoju službu. Každý orgán (služba) či je viditeľný, alebo neviditeľný, je dôležitý. Ježiš je hlavou Cirkvi a chce aby Jeho Cirkev bola jednotná a podriadená Jeho vedeniu.  

A vy ste telom Kristovým..“ (verš 27) (1. Korint. 12: 1-31).

 

 

ÚLOHA CIRKVI

 

"A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium, každému stvoreniu! Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený, a kto neuverí, bude odsúdený" (Marek 16: 15-16).

 

Najdôležitejšou úlohou Cirkvi je šíriť Kristovo evanjelium do celého sveta. 255473_335315403231407_99203391_n.jpg Kresťania sú ako časti jedného tela. Navzájom sa potrebujú a držia pri sebe. Každý je určený na inú službu (Efežanom 4: 11-12). Vzájomne sa doplňujeme a to každý so svojim duchovným darom. Cirkev má niesť slabých a nemá sa obracať chrbtom ku kresťanovi, ktorý prechádza krízou viery alebo má nejakú duchovnú slabosť. Často potrebujeme trpezlivosť a milosrdenstvo. "Preto sa prijímajte navzájom, ako i Kristus nás prijal na slávu Božiu" (Rimanom 15: 7). Ak je nejaký náš brat v hriechu, máme mu pomôcť a povzbudiť ho: "Bratia, keby aj bol človek zachvátený nejakým pokleskom, vy duchovní napravte takého v duchu krotkosti, a každý hľaď sám na seba, aby si aj ty nebol pokušený. Jedni druhých bremená neste a tak naplňte zákon Kristov" (Galaťanom 6: 1–2).

 

 "Hľaďte bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha. Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu" (Židom 3: 12–13).
 

 

 

CIRKEV NEMÁ SVETSKÚ MOC

  Novozákonné kresťanské zbory, ktoré apoštol Pavol zakladal na svojich misijných cestách, mali vždy viac starších. Hovorí sa o nich ako o starších (Skutky 20: 17) alebo strážcoch (Skutky 20: 28) Cirkvi. Nešlo o hierarchické usporiadanie. Niesli zodpovednosť za Cirkev spolu so všetkými kresťanmi vo svojom meste.

 

24726_108029999234728_509016_n.jpg

 
 Od 4. storočia sa Cirkev spojila so svetskou mocou a postupne sa ju snažila ovládnuť. Ježišov zámer bol iný:

 Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta, keby bolo moje kráľovstvo z tohoto sveta, moji služobníci by zápasili o to, aby som nebol vydaný Židom. Ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto“ (Ján 18: 36).

 Úprimní kresťania sa nikdy nesnažili o to, aby Cirkev mala svetskú moc. Takéto snahy odmietali a zakúšali kvôli tomu prenasledovania. Práve oni tvorili a tvoria pravú Cirkev
.
 

 

BARÁNKOVA NEVESTA A NEVIESTKA


  Žijeme v krajine, ktorá je silno ovplyvnená vierou v Boha. Ale koľkí z nás dodržiavame jeho biblické Zákony? Koľkí ho milujeme srdcom, a nie len slovami? To sú otázky, ktoré trápia mnohých kresťanov, a dokonca niekedy aj pohanov. V Biblii sa píše o Ježišovej neveste (Cirkvi a Novom Jeruzaleme), ale takisto aj o neviestke. Kto alebo čo tvorí tú Cirkev? Tento popis je o živote prvotnej Cirkvi a o zverstvách Ríma, ktorý upálil a zabil milióny milujúcich kresťanov za údajne kacírstvo a za ich odmietnutie zvrchovanej autority pápežstva. 


185236_333897136706567_1389490112_n.jpgVšetko sa to začalo po Ježišovom ukrižovaní. V roku 70 po Kristovi bol  rímskymi jednotkami  zničený Jeruzalem. Kresťania, ktorí sa rozhodli šíriť Ježišovo evanjelium, čo v preklade znamená "radostná správa", ušli do okolitých krajín, pretože verne čítali Písmo a vedeli čo má prísť. Tí, ktorí odmietli prijať Ježiša ako Božieho Syna, ostali s bojovným duchom v Jeruzaleme kde nakoniec bola preliata krv pre ich nevieru. Tým, že mnohí Židia odmietli prijať Novú Zmluvu spečatenú Kristovou obeťou, preniesli na seba kliatbu. Kresťania, ktorí uverili slovám Pána Ježiša boli zachránení pred smrťou a dostali úlohu šíriť toto Kristovo evanjelium do celého sveta. Prvá Cirkev, ktorú tvorili prostí a jednoduchí ľudia sa vyznačovala obrovskou čistotou života. Ich autoritou bolo Božie Písmo, ktoré písali ľudia pod vplyvom Ducha Svätého. Túto čistotu si Cirkev zachovala až do roku 313 n.l. keď bol vydaní milánsky edikt. Kresťanstvo bolo uznané ako štátne náboženstvo. Rímsko-katolícka cirkev sa stala odpadlíckou cirkvou (neviestkou), pretože sa dopustila nevery voči Kristovi, tým že jej láska ku Kristovi sa obrátila na lásku ku svetu. Do Cirkvi prenikla modloslužba (uctievanie Panny Márii, sôch, obrazov, pohanské tradície a sviatky, presunutie soboty na nedeľu,...), svetská moc a rímsko-katolícka cirkev sa spojila s pohanmi. Dokonca aj dnes mnohé protestantské denominácie napodobňujú Rím v spojenectve so svetskými vládami. Našťastie stále ostali verní služobníci evanjelia ako boli Valdenskí, Albigeni, Viklef, Ján Hus, slávny nemecký reformátor Martin Luther a mnohí ďalší až po dnešných kresťanov, ktorí sa nespojili s Rímom a svetskou cirkvou. Tí boli naďalej prenasledovaní za "kacírstvo". Niektorí z nich sa museli skrývať v lesoch a na odľahlých miestach aby mohli konať bohoslužby a odolávať tlaku sveta. "Rím vzal ľuďom Bibliu a vyžadoval od všetkých, aby prijali jeho učenie. Úlohou reformácie bolo vrátiť ľuďom Božie slovo" (E.G.W). Až do 18. storočia bola Biblia často krát zakázanou knihou, ktorú mohli mať v rukách len predstavitelia rímskej cirkvi na udržanie ich moci a ľudu v nevedomosti. Rímska pýcha a svetskosť nemala hraníc. Honosné kostoly, chrámy,73962_335355979894016_1236394766_n.jpg zlaté predmety, maľby, sochy a k tomu všetkému zarábanie na bludných odpustkoch. Sklon prispôsobovať sa svetu dnes preniká do všetkých denominácií. Robert Antinks vykreslil obraz duchovného úpadku takto: "Skutočne spravodliví ľudia sa strácajú a nik si s tým nerobí starosti. Dnešní kresťania milujúci svet, prispôsobujú sa mu, usilujú sa o osobné pohodlie a túžia po tom, aby mali úctu a vážnosť. Pán ich povolal, aby trpeli s Kristom, no oni sa desia aj tej najmenšej urážky... Odpadlíctvo, odpadlíctvo, odpadlíctvo je vytesané nad vchodom každého kostola. Keby si uvedomovali, keby to cítili, bola by ešte nádej, ale beda, oni len volajú: ,Sme bohatí, máme všetkého dosť, nič nepotrebujeme".


  Ľudia v dnešnej dobe stratili spojenie s ich dlho zhovievajúcim Stvoriteľom univerza. Odklonili sa od Božieho zámeru a plánu a rozhodli sa pre rebéliu voči Bohu a jeho Slovu. "Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nesmierliví, pomluvační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli. A tých sa stráň" (2. List Timotejovi 3: 1-5). "Tým, že sa Cirkev prispôsobuje svetským zvykom, nevedie svet ku Kristovi, ale postupne splýva so svetom." (E.G.W). Vo svete sa prebúdza duch doby a duch antikrista. "Vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Tu!, neverte! Lebo povstanú falošní kristovia (mesiáši) a falošní proroci a dajú veliké znamenia a budú robiť zázraky, takže by zviedli v blud, keby bolo možné, aj vyvolených" (Matúš 24: 23-24).

 

Cirkev je na zemi preto, aby ľudia nachádzali cestu ku Kristovi a skutočné obrátenie. Nie je vyhradenou skupinou pre určitý druh ľudí. Je pozvaním pre každého, kto hľadá pravdu. Je pomocou porozumieť Písmu a oporou v premene života, ktorý pre človeka pripravil Kristus.

 

97411ee00a22a984f6de4a4fbca8ad21.jpg